MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2018 říjen

18. díl - Centrá voľného času nepotrebujú galérie

  • Datum / 08. 10. 2018
  • Autor / Németh Jana
  • Rubrika / na východ od raja

Prvá správa prišla ešte pred začiatkom leta z Turčianskej galérie v Martine. Po dvoch rokoch od nástupu novej riaditeľky ostala v galérii pracovať posledná odborná zamestnankyňa z pôvodného tímu. Bývalí zamestnanci opisovali zúfalú situáciu: kumulované pracovné funkcie, zlé personálne vzťahy, no najmä rôzne prešľapy zo strany riaditeľky spôsobené nulovými skúsenosťami s prácou v galérii, či v oblasti kultúry vôbec.

Najprv písali listy na vedenie žilinského samosprávneho kraja, ktorá galériu spravuje. Potom vypísali aj verejnú petíciu. Žiadali odstúpenie riaditeľky Alexandry Rybárovej a tiež nové podmienky výberu riaditeľov či riaditeliek kultúrnych inštitúcií, ktoré by zohľadňovali aj odbornosť a skúsenosti s vedením tímu v kultúrnej sfére.

Mohlo by sa zdať, že taká samozrejmosť, akože galériu má riadiť niekto, kto rozumie umeniu či aspoň galérii, totiž v prostredí regionálnych galérií na Slovensku vôbec nie je bežná. Naopak. Pochybných konkurzov sme už zažili viacero. Naposledy bola situácia kritická presne pred rokom v Nových Zámkoch. Do výberového konania sa síce prihlásili skúsení kunsthistorici, v komisii však nesedel nikto z Rady galérií Slovenska alebo zo Slovenskej národnej galérie. Župní poslanci si vystačili sami so sebou a taký bol aj výsledok: spomedzi všetkých uchádzačov vybrali toho, ktorý v galérii nikdy nepracoval, ani s ňou nemal absolútne žiadne skúsenosti. Až intenzívny tlak kultúrnej verejnosti presvedčil župu, aby výberové kolo zopakovala.

Obdobná situácia ako v Turčianskej galérii v Martine prebiehala v neďalekom Liptovskom Mikuláši. Pôvodný odborný tím sa rozpadol, v lete tam pracovala ešte jedna kunsthistorička, reštaurátorka aj galerijná pedagogička, teraz ostala už iba jedna z nich – reštaurátorka Erika Benická. Všetky tri ešte v lete upozornili na výstavu Františka Ringa Čecha, ako jediné odborné kapacity galérie sa od nej verejne dištancovali. Samotná výstava im slúžila najmä ako symbol – symbol argumentov, ktoré v galérii udávali tón, a teda – vysoká návštevnosť a väčší zisk rovná sa úspešná galéria. Čo tam po tom, či využívame vlastné odborné kapacity a zbierkový fond galérie skutočne naplno.

Vedenie župy bolo ešte v polovici leta s chodom galérie pomerne spokojné. Nejaké tie problémy a výčitky odbornej verejnosti už registrovalo, ale viaceré považovali za „zdedené“, hoci riaditeľka je vo funkcii už štvrtý rok. Je pravda, že v galérii dochádzalo k častým zmenám – počas jej pôsobenia narátali iniciátori výzvy za jej odstúpenie osemnásť personálnych zmien, z toho polovica sa týkala najmä kľúčových odborných zamestnancov, a teda kurátorov a galerijných pedagógov. Mnohí odišli práve preto, lebo ich názor nemal v prostredí galérie žiadnu hodnotu ani oporu.

Otázka či galéria naozaj nepotrebuje na svojom čele „manažéra“, a teda človeka z akéhokoľvek iného odboru, je legitímna. Schopný ekonóm/ka možno dokáže lepšie riadiť tok financií, získavať súkromných sponzorov a motivovať zamestnancov k lepším výkonom. Proti však hovoria azda všetky doterajšie skúsenosti – minimálne v prostredí slovenských regionálnych galérií. Župy svoje nominácie zastierajú najmä argumentom vyššej návštevnosti: chcú, aby títo noví manažéri galérie viac „priblížili ľuďom“ a aby si v ideálnom prípade aj na seba zarobili. Sú to pre ne iba nechcené prežitky, ktoré im odovzdalo ministerstvo kultúry. Oni im teraz musia dávať peniaze a chcú za ne vidieť výsledok. Ideálne v nejakej tabuľke.

Argument vyššej návštevnosti je chytľavý. Veď nikoho azda netreba presviedčať o tom, že je lepšie, keď je galéria živá a plná divákov, ako keď počuť ozvenu vlastných krokov. Lenže je to plochý argument. Mnohé galérie totiž ukazujú, že odborné kapacity sa s narastajúcou diváckou základňou nevylučujú, naopak. Lenže na to treba čas, profesionálov a nepochybne aj peniaze. Volebné obdobie má však čas zrátaný hneď na začiatku a peniaze sú rýchlo rozdané.

Na prvý pohľad to potom môže vyzerať uspokojivo: záhrada za galériou je plná detí, v lete sa tam koná denný tábor, galéria organizuje výlety za umením, vernisáže tiež priťahujú dosť ľudí. To všetko je úplne v poriadku a je iba benefitom galérie, ak dokáže utiahnuť tím ľudí a má vhodné zázemie aj pre rôzne sprievodné a vzdelávacie aktivity. Ale ak hrozí, že tam popri tom neostane ani jediný človek, ktorý dokáže pripraviť kvalitnú výstavu zo zbierke galérie, niečo tu nesedí. Mesto aj župa sú možno spokojné, lebo získali nové centrum voľného času, ale na to predsa nepotrebovali galériu.

Žilinská župa nateraz sľubuje, že nové výberové konania už zohľadnia odbornosť a prax uchádzačov. Riaditeľka martinskej galérie odstúpila na vlastnú žiadosť, v liptovskej galérii sa riaditeľke končí funkčné obdobie. Teraz už nám len ostáva s napätím sledovať, či sa u nás nájde dosť odhodlaných odborníkov, ktorí sa do konkurzu prihlásia.