MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2016 duben

43. díl - Migranti

  • Datum / 08. 04. 2016
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Už sama téma utečencov vyvoláva dnes rozporuplné pocity: Na jednej strane našinca fackuje hanba, keď počúva predvolebné reči premiéra vlastnej vlády, ktorý by krajinu najradšej omotal ostnatým drôtom, aby sa sem nedostal ani jeden moslim. (Paradoxom je, že možnosť usídliť sa na Slovensku alebo v Čechách zvažuje naozaj len nepatrné množstvo migrantov.) Na strane druhej, od umelcov, intelektuálov, či – ehm, ehm – vzdelanej elity sa akosi automaticky očakáva otvorený prístup k ľuďom v núdzi, odkázaným na pomoc. Našu pomoc. A tak je napr. aj Ai Wei Wei – miláčik medzinárodnej umeleckej scény – schopný ľahnúť si do toho istého štrku na tureckej pláži, kde zahynul trojročný Aylan Kurdi, aby svet obohatil o ďalší do neba volajúci gýč.

Aktuálna výstava Kunsthalle Bratislava teda vstupuje na neistý terén angažovaného umenia. A vstupuje naň patrične rozpačito: Úvodný text výstavy by svojím newspeakom mohol konkurovať ženskému magazínu. Potom sa však vďaka niekoľkým kvalitným dielam (Kateřina Šedá, Daniela Krajčová, Dan Perjovschi) dojem napraví, aby sa vzápätí utopil v množstve agitačných banalít. A po chvíli zase: návštevníka z letargie prebudia participatívne inštalácie Ota Hudeca alebo Lukáša Houdka, hoci v niektorých iných prípadoch sú výzvy na spoluúčasť (a zákonite potom aj sám vklad diváka) dosť infantilné.

Chápem napr. Tomáša Rafu, ktorý aj napriek silnému cyklu Bez názvu (z utečeneckých táborov v Grécku a v Budapešti) nechce riskovať nálepku reportážneho fotografa. Komentáre návštevníkov na farebných post-it papierikoch, ku ktorým sám autor vyzýva, k jeho výkonu (okrem toho, že ho dokonale banalizujú) ale napokon nepridávajú žiadnu novú hodnotu. Výstave síce pristane silný medzinárodný rozmer, je však otázne, či videá Artura Zmijevskeho alebo fotocykly Tobiasa Zieloneho budú rezonovať aj u divákov v inom kultúrno-politickom priestore, než ktorého sú samé produktom. Na druhej strane; rovnako sporné je aj to, či portrét Mariána Kotlebu „prasacou krvou na lacnom papieri“ (Ján Triaška) alebo kresby z fiktívnej súdnej siene „SR verzus EU“ (Radovan Čerevka) môžu v slovenskej povolebnej realite nadobudnúť aj iný rozmer, než kvalitu podenkových anekdot. Toľko k úskaliam angažovaného umenia.

Azda najcennejším prínosom neobvykle (na pomery KHB – obvykle) dlho trvajúcej výstavy budú trocha invenčnejšie reakcie médií a predovšetkým jej sprievodné programy (www.kunsthallebratislava.sk). Nie je to práve málo. Obzvlášť, keď by ponúkli stretnutia so žiadateľmi o azyl a pre radového Bratislavčana teda aj možnosť diskusie mimo vykolíkovaných politických mantinelov.

Výstava Strach z neznámeho poskytuje teda dosť podnetov na zamyslenie. Nielen o angažovanom umení, samotnej téme utečencov, o islamofóbii, spolunažívaní s cudzincami a sociálne vylúčenými občanmi. Ale tiež o politike, vrátane tej kultúrnej. Patrí totiž k tým málo momentom, keď aj bratislavská Kunsthalle obháji zmysel svojej existencie.


Strach z neznámého

pořadatel: Kunsthalle Bratislava
kurátor: Lenka Kukurová
termín: 18. 3.–31. 7. 2016
www.kunsthallebratislava.sk