MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2012 prosinec - leden

Díl 10: Galéria Nedbalka

  • Datum / 11. 12. 2012
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Kým začiatok roku 2012 poznačila na slovenskej inštitucionálnej scéne mezaliancia štátnych peňazí a súkromných záujmov (kauza Danubiana), jeho koniec – zdá sa – bude v tomto smere o čosi optimistickejší. Popri všeobecnom nadávaní na finančnú situáciu, nepatričné intervencie politiky do umeleckého života alebo na stav kultúry vôbec, predsa len umenie (a jeho vystavovanie) dostalo aj niekoľko pozitívnych impulzov. K tým aktuálnym patrí založenie celkom novej súkromnej galérie v centre Bratislavy. Prisvojila si meno ulice, na ktorej stojí jej príkladne zrekonštruovaná budova, volá sa Nedbalka, a už dnes možno povedať, že sa zrejme nepripojí k dočasným „one hit wonder“, ktoré po sľubnom rozbehu začnú zápasiť s finančnými problémami a následne aj vlastnou dramaturgiou.

Samostatnou kapitolou je budova galérie. Je to totiž práve architektúra, čo celému tomuto kultúrnemu podniku dodáva punc stability. Klasicistický objekt v centre mesta s relatívne konfekčnou fasádou prešiel za posledné roky hneď dvoma generálnymi rekonštrukciami. Už pri tej predposlednej (pre potreby banky) bolo vybraté jadro budovy a vytvorený svetlík s kruhovým pôdorysom, prechádzajúci cez všetkých päť podlaží. Práve jeho ochodza, hoci aj bez kontinuálnej rampy, je dnes čitateľnou referenciou ku Guggenheim Museum v New Yorku a výstavným priestorom poskytuje nedoceniteľné služby. Napríklad možnosť celkom prirodzenej komunikácie lektora s návštevníkmi celého poschodia.

Jadro prezentovaného umenia tvorí súkromná zbierka klasickej moderny dvoch majiteľov, Artura Bartoška a Petra Pašku. Pritom ani jeden z nich nepatrí medzi dlhodobo etablovaných zberateľov, naopak – predstavená kolekcia bola sústredená v podstate za posledné dva roky. Okrem zväčša neznámych diel známych autorov (Gwerk, Benka, Fulla, Galanda, Majerník a i.) má teda návštevník jedinečnú príležitosť zoznámiť sa tiež s iným princípom „zavesenia“, než na aký je zvyknutý z verejných zbierok. Rovnako ako chronologické a skupinové kritériá z neho presakuje kurátorkou expozície (Žofia Kiss-Szemán) nehatený záujem zberateľov, ukázať pokiaľ možno čo najviac zo svojich pokladov. Nie vždy je tento princíp zároveň v záujme kvality konkrétnych obrazov, no celkový výsledok možno aj napriek tejto subjektívnej optike pokladať za jednu z najlepších dostupných expozícií slovenského umenia 20. storočia. Siaha od prelomu storočí (Mednyánszky, Skutecký, Jasusch) až po diela neskorej moderny (Skupina Mikuláša Galandu a solitérne postavy 60.–70. rokov). Mätúci je potom iba názov prvého poschodia („súčasné umenie“), ktoré v podstate prezentuje z hľadiska skupinovej optiky ťažko „zaraditeľných“ autorov a končí v 90. rokoch minulého storočia.

Na rozdiel od štyroch poschodí stálej expozície, parter budovy ostal vyhradený dočasným výstavám. Tú prvú venovali jednému z bardov slovenského konceptuálneho umenia, Stanovi Filkovi. Celý interiér, ku ktorému patrí aj kaviareň & čitáreň, okrem profesionálnych múzejných technológií zaujme aj čistým dizajnom informačného systému (Calder). Galéria Nedbalka tak kombináciou kvalitnej zbierky, výbornej architektúry a ústretovosti k návštevníkom sebavedomo – pritom nepríliš okázalo – supluje stálu expozíciu slovenského umenia 20. storočia, ktorá v hlavnom meste dlhodobo chýba. Chýba tu síce aj veľa iných vecí, ale – pomaly ďalej zájdeš...