MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2014 červen

Díl 25. – Banská st a nica Contemporary

  • Datum / 06. 06. 2014
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Banská Štiavnica – malebné mestečko v Štiavnických vrchoch, lokalita Unesco, jedinečný kultúrny priestor – osídľovaný, budovaný a kultivovaný od stredoveku, čomu zodpovedá aj kvalita a význam tamojších pamiatok. Umeleckohistorických aj technických. V neposlednom rade miesto prvej technologickej vysokej školy na svete, Banskej akadémie, ktorú tu v roku 1762 nechala založiť Mária Terézia. Unikátny komplex barokovej kalvárie na jednom z početných vulkanických kopcov je ukážkou jezuitského urbanizmu z 18. storočia. Vo vypočítavaní takýchto atribútov by sa dalo dlho pokračovať.

No Banská Štiavnica je aj mesto veľkých kontrastov. Rýchla industrializácia nechala v priebehu 20. storočia, najmä v jeho druhej polovici, vzniknúť novým panelákovým sídliskám (a naopak, chátrať niekoľko meštianskych domov v centre až na hranicu ich zrútenia). Jedným z reliktov 50. rokov je Trať mládeže, železničné spojenie s hlavnou líniou Bratislava – Zvolen, ktoré meria čosi vyše 20 km a bolo – ako už názov naznačuje – pýchou povojnového budovateľského nadšenia. Perióda slovenského turbokapitalizmu však rozvoju dopravy (resp. samotného priemyslu) v meste už tak žičlivá nebola. Postupne zatvorili bane, miestna tabačka a textilka nefungujú už roky; turizmus a niekoľko malých prevádzok zatiaľ dokážu ponúkať len limitované živobytie, o štandardnej prevádzke železničnej linky nehovoriac. Zahľbené do kopcov a do vlastných problémov, bez zásadnejších rozvojových impulzov, mesto sa ocitá tak trochu v mentálnej izolácii – akoby mu ušiel vlak.

Na pôdorys týchto okolností vstúpilo v roku 2009 občianske združenie Štokovec (www.banskastanica.sk). Neusídlilo sa v žiadnom z romantických domov na námestí, ale vďaka dohode so Železnicami SR obsadilo tamojšie chátrajúce nádražie. Popri snahe udržať pri neustálom ohrození prípojovej linky jej pôvodnú funkciu, zároveň sa budovu snaží premeniť na kultúrne centrum. Dvojica Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta už roky vynakladá niekedy až heroické úsilie na to, aby Štiavnica neostala iba eldorádom nostalgikov, ale aby žila aj súčasným umením. Autorské knihy, rezidenčné pobyty, meniace sa monumentálne maľby v hale stanice či festival linorytu – to je len niekoľko z aktivít združenia.

Je zrejmé, že jeho profil akosi viac než klasická galerijná činnosť určujú komunitné aktivity. Apropos; dramaturgia je už týmto v súlade hneď s niekoľkými trendmi súčasnej kultúry. No nejde len o to. Pre budúcnosť má obrovský význam už tým, že niekedy slávnu Banskú Štiavnicu nevníma ako muzealizovaný skanzen pre turistov, ale ako živý kultúrny potenciál, ktorý sa dá využiť s pomocou progresívneho umenia a kvalitných autorov. K splneniu misie chýba už azda len jediné: kritické domáce publikum. Ale zase; netreba čakať zázraky za tri dni.