MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2015 duben

Díl 33: Zvolen

  • Datum / 08. 04. 2015
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Zvolen nepatrí práve medzi kultúrne metropoly. Hoci ako sídlo starší, vždy sa tak trocha krčil v tieni blízkej (a väčšej) Banskej Bystrice. Na rozdiel od nej sa ale nestal centrom (kultu) Slovenského národného povstania, nemá tak spektakulárne historické jadro a chýba mu aj Akadémia umení, ktorá v Bystrici verejnosť ako-tak konfrontuje aj so súčasným umením. Na druhej strane má monumentálny stredoveký zámok (dnes v správe SNG), ale tiež Technickú univerzitu s Lesníckou a drevárskou fakultou, vrátane Katedry dizajnu nábytku a interiéru. Potenciál pre mesto viac sľubný, než realizovaný.

Vo Zvolene však už desaťročia pôsobí tiež Lesnícke a drevárske múzeum (LDM), ktorého zriaďovateľom sú Lesy Slovenskej republiky, š. p. Je teda jednou z tých inštitúcií, roztrúsených po celom Slovensku, ktoré po decentralizácii štátnej správy predsa len zotrvali v rukách centrálnych orgánov. Nie vždy na dobro veci, no taktiež nie vždy s nevyhnutne zlou ponukou. Navyše, pre mnohých insiderov a domácich supluje takáto inštitúcia tiež funkcie všeobecného vlastivedného múzea.

Od roku 2012 prezentuje LDM vo svojich (pre okoloidúcich trochu utajených) priestoroch na zvolenskom námestí stálu expozíciu Drevo vždy živé: Tradičné remeslá pre dnešok. Napriek ťažkopádnemu názvu návštevník nájde mimoriadne svieži koncept výstavy (kurátorky: Želmíra Šípková & Mária Rošková), na ktorého úspechu majú ale minimálne rovnaký podiel dizajnéri (Dušan Veverka, Peter Liška, Martin Kubina, Róbert Fulek). Za iných okolností by na tomto mieste nasledovala óda na selekciu exponátov, ich adjustáž, zmysluplné zoskupenie vo vitrínach, nápaditý a pritom profesionálny informačný systém, takmer dokonalé remeselné uchopenie inštalácie etc. etc. Recenzná rutina.

Nasledovala by, keby v prostredí múzeí na slovenskom vidieku táto vlastne komorná výstava nepôsobila ako – ufo. A nemajme ilúzie: aj priamo v zrekonštruovanej budove Lesníckeho a drevárskeho múzea našinca bezmála pohladí rad známych improvizácií. Od skrytej pokladne a pokladníčky, ktorá očividne netuší, čo je ICOM; cez nejasnú dramaturgiu, až po dočasný sklad priamo na verejnom schodisku. A predsa; pre autora stĺpčeka je expozícia Drevo vždy živé jedným z mála svetlých príkladov, že aj v malých pomeroch, bez radov turistov pred dverami a napriek neistej budúcnosti sa o historických kultúrnych fenoménoch dá rozmýšľať súčasným jazykom, bez zbytočného pátosu a nostalgie. Väčšina porovnateľných slovenských múzeí totiž trpí (okrem nedostatku financií na jednej a horror vacui vo výstavách na druhej strane) najmä na dva iné nedostatky. Totiž – odvahy a ideí.