MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2015 červenec - srpen

Díl 36: Porno musealis

  • Datum / 13. 07. 2015
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Keby existovala zbierka novinárskych klišé z oblasti múzeí, do imaginárneho „top ten“ by sa určite dostali nasledujúce otázky: Ktorý exponát ste si ako kurátor na prvý pohľad zamilovali? Aká je poistná hodnota celej výstavy? Ktorý objekt je na výstave najdrahší?

Frekventované alibi žurnalistov, totiž „Našich čitateľov (divákov, poslucháčov, etc.) to mimoriadne zaujíma.“ je len zásterka zakrývajúca nedostatok kompetencie, ak nie priamo hlúposť tej-ktorej redaktorky alebo redaktora. Niet sa čo diviť, pri „optimalizácii nákladov“ je to neraz práve personál kultúrnych rubrík, ktorý v denníkoch, časopisoch a televíziách zápasí o prežitie. A popri tom takmer denne absolvuje tlačové konferencie neuveriteľných kombinácií (ráno výstava v múzeu a lokálny škandál v pamiatkovej starostlivosti, poobede krst knihy instantnej celebrity, najlepšie o varení, a večer – premiéra opery). Stále sa čudujete úrovni kultúrnych rubrík?

Musí to byť teda extra zaujímavý motív, ktorý privedie do úžasu aj ostrieľaného čitateľa. Ten moment nastal, keď nedávno na Bratislavskom hrade otvorili výstavu Unikáty českých a slovenských múzeí, ktorá (aj) slovenskému publiku prezentovala Věstonickú Venušu, Hlavu kelta zo Mšenských Žehrovíc, Germánsky zlatý náramok zo Zohora a fragmenty meteoritu z Opavy-Kylešovíc. Problémom, samozrejme, nie je výstava so štyrmi exponátmi. Naopak, existujú aj skvelé expozície jedného jediného objektu. Vynikajúce sú zvlášť vtedy, keď ich sprevádzajú programy, ktoré vysvetľujú kontext artefaktu a jeho ďalšie súvislosti. To však nie je prípad tejto výstavy.

Okrem seba-referenčných komentárov pracovníkov zúčastnených múzeí sa potenciálny návštevník ocitol v akejsi mediálnej slučke. V novinách i televízii sa dočítal a dopočul najmä podrobné informácie o odhadovanej cene – samozrejme v niekoľkých „desiatkach miliónov“, o „špeciálnych bezpečnostných opatreniach“ sprevádzajúcich transport, o „trezorových vitrínach odolných aj proti výbušninám“ a vôbec – o prezentácii artefaktov vystavovaných „len pri najvzácnejších príležitostiach“ (všetko denník SME).

Hoci aj chápem dobré úmysly redaktoriek a redaktorov, kolekcia podobných novinárskych stereotypov na výstavu priláka nanajvýš tak idiota odchovaného na juhoamerických seriáloch. Korunu tomuto cirkusu nasadil obrazový sprievod, ktorého hlavnými hrdinami sa stali kukláči medzi vitrínami – zjavne dohliadajúci na múzejný personál (kto iný je prítomný pri inštalácii „výstavy storočia“?), aby si náhodou Věstonickú Venušu neodniesol medzi suveníry z dovolenky. Kým titulky Českej televízie mobilizovali slovami „Muzejní kulový blesk: Venuši a Kelta doprovázela eskorta“, slovenská Pravda kontrovala: „Venuša urobila z hradu prísne strážené miesto.“ To nám odľahlo!