MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2019 září

BANSKÁ ŠTIAVNICA ZAŽÍVA ZLATÉ ČASY. ASPOŇ ROK

  • Datum / 09. 09. 2019
  • Autor / Močková Jana
  • Rubrika / Slovensko

Galéria Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici dlhé roky nepatrila medzi vyhľadávané adresy. Sídli síce priamo v historickom dome na hlavnom námestí a dokonca má pomerne vzácne, hodnotné zbierky barokového a gotického umenia, ale tam sa výpočet pozitív končí.

Čas tu zastal niekedy okolo roku 1974, keď galériu začali rekonštruovať. Trvalo to dlhých šestnásť rokov, a síce to bola jediná výraznejšia investícia do galérie do dnešných dní, ale keď otvoríte dvere, stále sa ocitnete v inom storočí. A dôvodom nie sú barokové sochy.

Umelkyňa Lucia Tkáčová a kurátorka Mária Janušová sa rozhodli, že to skúsia zmeniť. Banská Štiavnica získala pred rokom titul Mesto kultúry a s ním spätý podporný grant na rôzne kultúrne aktivity. Oni sa prihlásili a vymysleli projekt s názvom Zlaté časy, v ktorom by pod hlavičkou Galérie HIT (ktorú Lucia pred rokmi zakladala) prišli do banskoštiavnickej galérie na ročnú rezidenciu a zúročili by tu všetky skúsenosti s realizáciou výstav súčasného umenia. „Zobrali sme to ako výzvu, ako takú charitatívnu, dobrovoľnícku aktivitu, ako keď právnici pro bono zastupujú ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť,“ vysvetľuje Lucia Tkáčová.

Začiatkom tohto roka teda prišli do galérie a vzali to od podlahy. Doslovne. Vo veľkej výstavnej sále sa im podarilo odstrániť viac ako tridsať rokov starý koberec a zrazu sa z tejto miestnosti stal jeden z najlepších výstavných priestorov na celom Slovensku. Spred galérie zmizlo päť parkovacích miest a nahradili ich veľké kvetináče s paradajkami, jahodami, cuketami a inou zeleninou, ktorú si môže ktokoľvek odtrhnúť.

Podobný prístup odkrývania a otvárania zvolili aj v programe. Ten má dve roviny: prvá sa riadi heslom, že ak galéria sídli na periférii, nemusí to znamenať, že vystavuje zlé umenie, kým druhá rovina programu zasa dbá na to, aby z galérie nebola elitársky uzatvorená „veža zo slonoviny“, ktorej sa budú miestni či turisti vyhýbať oblúkom.

Výsledok naozaj stojí za návštevu. V momente, keď som bola v galérii, sa tam práve odohrávala veľkorysá medzinárodná výstava Krištáľová reťaz s nadväzujúcou výstavou Genesis, ďalej prezentácia dvoch neprofesionálnych miestnych umelcov, ktorých Lucia Tkáčová s Máriou Janušovou vyzvali v miestnych novinách, aby sa prihlásili, a ešte aj výstava zvukovej inštalácie berlínskej performerky Zorky Wollny v priestore štôlne, ktorú galéria v minulosti využívala ako sklad. Ak k tomu ešte prirátate ďalšie dva priestory, ktoré galéria ponúka tvorbe ilustrátorov pod hlavičkou Toto je galéria! a na súčasné umenie zameranú Display BSC, ktorú vedú Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta, asi ťažko by ste na Slovensku našli galériu s takým „nadupaným“ programom. Ak by galéria dokázala ešte prerobiť stálu expozíciu gotických a barokových diel a stálu expozíciu Jozefa Kollára, po ktorom je pomenovaná, bolo by to dokonalé.

Mária Janušová a Lucia Tkáčová by sa pustili aj do toho, ale na to im už nevyšli financie a nemajú prakticky žiaden tím. Všetku aktivitu robia na úkor vlastného času, energie aj peňazí, a pritom profesionálne. Je až neuveriteľné, o aký kus dopredu sa vôbec dokáže pohnúť galéria, ktorá roky stála na mieste. A ako by ešte len mohla vyzerať, keby ich podporila aj ich domáca inštitúcia – Slovenské banské múzeum.

 

Kofola, utopence a umenie

 

Turistickú križovatku Červená studňa nájdete pár minút cesty nad Štiavnicou. Improvizované parkovisko, orientačná tabuľa a tradičné šípky so smerom jednotlivých trás. Od minulého roka tam však naplno rozbehla svoje aktivity aj Hájovňa – kultúrno-turistické centrum. Starý dom patril mestu, pôvodným nájomníkom sa končila zmluva a Banská Štiavnica sa rozhodla, že radšej než na súkromné účely by dom mohol poskytovať zázemie turistom a výletníkom. Mesto vypísalo súťaž a manželia Miška a Matej Lukáčovci z neďalekej Banskej Belej sa prihlásili. V tom čase vraj ešte nemali presnú predstavu, ako by miesto vyzeralo, ale dobre to tu poznali a vždy im bolo ľúto, že objekt nie je využitý lepšie.

Súťaž vyhrali a začali s upratovaním. Dnes sú už však oveľa ďalej. Spolu s kamarátmi a susedmi – Jánom Viazaničkom (dokumentárnym fotografom) a jeho manželkou Soňou pravidelne robia výstavy, workshopy pre deti aj dospelých, koncerty, víkendové akcie a popri tom neustále zveľaďujú a opravujú dom aj okolie. Súčasťou areálu sú už viaceré unikátne drevené objekty – útulňa, kde môže ktokoľvek prespať za symbolický príspevok, alebo drevné pódium od združenia architektiek Woven, ktoré vytvárajú originálne objekty-architektúry do verejného priestoru.

„Nie sme výstavný priestor, v prvom rade sme bufet, kde sa človek môže zastaviť, ísť na záchod a dať si kofolu alebo utopence, ale popri tom si pozrie ešte niečo, čo tu možno nečaká – výstavu, prednášku, naživo si môže pozrieť ako vyzerajú hlinené omietky a slamená stavba a možno z niekoho opadne hneď niekoľko predsudkov naraz,“ zhodujú sa.

V budúcnosti by tiež chceli prilákať aj miestnych tvorcov a dať im priestor, aby tiež vystavili svoju tvorbu a priviedli so sebou susedov a kamarátov. Či už chcete ísť za kultúrou, za prírodou alebo za oboma – Hájovňa je skvelé miesto, budované s radosťou, energiou a presvedčením, že kultúra – na akomkoľvek mieste – má zmysel.