MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2014 duben

Díl 23: Zhmotnená ideológia?

  • Datum / 04. 04. 2014
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Po otvorenom opovrhovaní verejnosťou, typickom pre 90. roky, architektúra neskorej (povojnovej) moderny sa aj na Slovensku postupne stáva predmetom sústredeného vedeckého záujmu. Nedá sa zatiaľ rozlíšiť, do akej miery má na tomto posune zásluhu „ostalgia“ typická aj pre iné oblasti idealizovaného pohľadu do minulosti. Tiež nie je jasné, či oslobodzovanie sa od predsudkov súvisí s pohľadom čoraz mladšej generácie, len málo zaťaženej hriechmi tej istej minulosti.

Nech je tak alebo onak, pokusy o rehabilitáciu kvalitnej architektúry (ale aj oficiálneho či semi-oficiálneho umenia či fotografie) doby reálneho socializmu sa už sotva dajú prehliadať. Napokon – sotva sa dá prehliadať najmä sama táto architektúra a žalostný stav, do akého sa vinou až systematického zanedbávania medzičasom dostala.

Neočakávaný medzinárodný úspech zaznamenala už v roku 2007, keď vydavateľstvo Springer Verlag pripravilo knihu Eastmodern: Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia. Kým vtedy išlo najmä o obsiahly obrazový album s efektnými fotografiami Herty Hurnaus, doba akoby si medzičasom vyžiadala aj analytickejšie žánre. Odpoveďou na túto potrebu je rad publikácií, pod ktorými sa podpísalo hneď niekoľko autorov. Za spiritus movens možno pokladať vitálny tím okolo Henriety Moravčíkovej na Ústave architektúry a stavebníctva SAV v Bratislave. Ešte pred 10 rokmi by vydavatelia napr. 350-stranový titul Bratislava, atlas sídlisk. Vitajte v panelstory! pokladali za ekonomickú samovraždu. V roku 2011 patril v edičnom pláne veľkého vydavateľstva Slovart v oblasti umenia k najúspešnejším.

Zatiaľ poslednou v tomto rade je kniha Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku (H. Moravčíková et al. Slovart Bratislava 2013). Tri úvodné štúdie poskytujú pomerne plastický obraz o neraz protirečivej povahe architektúry na Slovensku, tentokrát už od 30. rokov 20. storočia. Následné medailóny „ikonických“ stavieb (napr. Reprezentačný dom v Žiline, 1939–46; Most SNP v Bratislave, 1967–74) alebo urbanistických celkov (Nová Dubnica, 1951–57) potom prinášajú potrebný kontext vzniku projektov a ciest k ich realizácii. Historické snímky a dokumentáciu striedajú sugestívne fotografie Olji Triaška Stefanovič. Nemecké vydanie knihy, ktoré sprevádzalo výstavu vo viedenskej Ringturm nesie potom titul Spätmoderne Slowakei. Gebaute Ideologie? (Ed. A. Stiller, Müry Salzmann Verlag Salzburg – Wien 2014). V titule výstavy, z pochopiteľných dôvodov, otáznik zmizol.

Zastavme sa však pri „pochopiteľných dôvodoch“. Už samotné variácie v uvedených tituloch prezrádzajú pomerne hustú hmlu v otázke, akú úlohu má (môže?) pri interpretácii architektúry zohrať politický kontext obdobia jej vzniku. Že nevznikala „na zelenej lúke“, je zrejmé; dvojnásobne to platí o normalizačnom Československu. Predsa len sa domnievam, že na túto otázku majú – metodicky a erudovane – autori odpovedať vo svojich textoch a nemala by slúžiť ako generalizujúca „trendy“ nálepka na prilákanie čitateľov alebo návštevníkov výstavy. Úvodné eseje v ostatnej knihe pritom ponúkajú na tému diferencovaný pohľad, perspektívu „totality“ a jej vzťah k architektúre nastoľujú aj explicitne. A hoci riskujem ďalšiu generalizáciu, nedá mi pri tomto vzťahu nepoužiť slovo vypožičané od Matúša Dullu, ktorý ho označiť ako – benevolentný.