MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2012 květen

Díl 4: Víno

  • Datum / 09. 05. 2012
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Na prvý pohľad je zrejmé, že spojenie vína a umenia mohlo napadnúť akurát tak agentúre s úlohou spropagovať ospalý turistický región alebo v hustnúcej konkurencii presadiť značku nového vinára. A hoci autor rubriky môže upadnúť do podozrenia z bočných úmyslov, v prípade Malých Karpát toto riziko rád podstúpi.

Je totiž pomerne známe, že už bohatstvo stredovekej Bratislavy a priľahlého regiónu pochádzalo predovšetkým z obchodov s vínom. Či cirkevné alebo mestské elity, obe mali záujem vlastniť vinice nad mestom alebo aspoň kontrolovať benefícia spojené s vínom. Túto tradíciu sa podarilo udržať až do 20. storočia (k lahôdkam na Titaniku patrilo aj slávne prešporské víno Chateau Palugyay), a dokonca aj v časoch plánovania socialistickej ekonomiky (a najmä jej neoficiálnych alternatív) celkom nevyhasla. Po revolúcii vinohradníctvo a vinárstvo v Malých Karpatoch vstalo ako Fénix z popola a za ostatných 20 rokov zaznamenalo v rámci slovenského hospodárstva – azda s výnimkou mobilných telefónov – bezprecedentnú konjunktúru. S pohľadom na hypertrofované vily „neuf rich“ na miestach, kde ešte prednedávnom stáli rady vinohradov síce môže vzniknúť dojem, že aj tomuto rozmachu čoskoro odzvoní; no predsa – spomínaná konjunktúra sa odrazila nielen na kvalite vína, ale tiež na jej sprievodných vizuálnych efektoch.

Či už ide o architektúru, fľaškové vinety alebo sprievodné PR, v podstate sa celá táto produkcia dá zredukovať na konflikt medzi tradicionalistickým gýčom a radikálnou minimalistickou neo-modernou. A ako to už býva, ani jeden z týchto pólov nemožno nájsť v jeho krištáľovej čistote. Ako najlepší kandidát na to prvé sa ponúka expozícia Národného salóna vín na zámku v Pezinku. O muzeológii tu nemôže byť ani reči, nakoľko akýkoľvek rešpekt k tradícii sa v insitnej inštalácii NSV zmenil na teatrálnu frašku: sugestívne osvetlené sudy s vínom a figurálnou štafážou sú doplnené neo-barokovými dekoráciami a historizujúcimi nápismi. Človek sa až ťažko bráni pocitu, či nemá dočinenia s rafinovaným post-post-moderným kódom, ktorého čas ešte len príde. Kým však príde, sama stavba pezinského zámku by – okrem pointy expozície – potrebovala generálnu rekonštrukciu, aby tento amatérsky zápal nepodľahol deštrukcii skôr než sa dočká docenenia...

Kontrast k inštalácii v Pezinku ponúka neďaleký vinársky komplex Elesko Wine Park pri Modre. Ide o stavbu „na zelenej lúke“, ktorá integruje produkciu vína, vinotéku s náročnou gastronómiou až po veľkorysý priestor súkromnej galérie (ZOYA museum). Kým Národný salón vín sa dal kritizovať kvôli svojmu gýčovému konzervativizmu, pri komplexe Elesko, naopak, akoby akákoľvek referencia k tradícii chýbala. Geometrický funkcionalizmus s relatívne ľahko čitateľnými funkciami jednotlivých blokov a efektne iluminované interiéry na prvý pohľad pôsobia profesionálne, hoci aj z pozície kritiky architektúry o žiadnu avantgardu nejde – trocha Daniel Libeskind, trocha Richard Meier, avšak iba v náznakoch, len žiadne intelektuálne provokácie...

Dynamickejší rozvoj sa, pochopiteľne, dá sledovať v oblasti grafického dizajnu. Ako predbežný víťaz vinársko-výtvarnej hitparády sa v tejto kategórii etablovalo dizajnérske štúdio Pergamen so sídlom v Budmericiach. Ich výrazovo asketický vizuál značky Karpatská perla sa už pýši nejedným ocenením. Staršie čierno-biele etikety v poslednom čase (pri cuvée 4 živly) alternujú aj nepravidelné pestrejšie formy, no v rámci strohosti korporátneho dizajnu ostávajú skôr výnimkou. Menej geometrie, zato viac hravosti s géniom loci prezentuje vinárstvo Terra Parna – tak svojimi čiernymi vinetami (tiež štúdio Pergamen), ako aj subtílnym urbanistickým zásahom do vidieckej krajiny v Suchej nad Parnou. Aj keď, ktovie ako dlho si spomenuté vinárstva svoje pozície udržia. Lebo čoraz lepší dizajn spoločnosti Vinidi v Bábe (Nitrianska oblasť), nehovoriac o neo-art-déco experimentoch Tokaj Macik Winery (Tokajská oblasť) naznačujú, že ani vo vzdialenejších regiónoch konkurencia nezaspala...