MĚSÍČNÍK O UMĚNÍ, ARCHITEKTUŘE, DESIGNU A STAROŽITNOSTECH

přihlášení

2012 červenec - srpen

Díl 6: Stredoveké nástenné maľby (a trh s umením)

  • Datum / 13. 07. 2012
  • Autor / Buran Dušan
  • Rubrika / na východ ...

Súvislosť v titule tohto článku je zdanlivo absurdná. Samozrejme nechcem pátrať po zriedkavých prípadoch, keď sa na aukciách uplatnili fragmenty či celé transfery talianskych nástenných malieb alebo byzantských mozaik. Ide mi o iné súvislosti.

Národní památkový ústav prednedávnom vydal knihu Středověká nástěnná malba ve středních Čechách (ed. Zuzana Všetečková, Praha 2011). Od prvého vydania (Průzkumy památek, 1999) priniesla revidovaná edícia hneď niekoľko nových objavov (Praskolesy, Kouřim). Situácia na Slovensku je podobná, s tým rozdielom, že už dávno žiadna špecializovaná kniha o nástennom maliarstve nevyšla. Poznatky teda stále do veľkej miery závisia od korpusu českých autorov Vlasty Dvořákovej, Josefa Krásu a Karla Stejskala Středověká nástěnná malba na Slovensku (Praha – Bratislava 1978), ktorý priam kričí po revízii – v umeleckohistorickej metodike, aj vzhľadom na nové objavy v pamiatkovom fonde. Za ostatných 30 rokov ich je prekvapivo veľa, mnohé z nich menia pohľad na dejiny stredovekého umenia aj na nadregionálnej úrovni.

Predstavu o ich význame sprostredkuje snáď už pár príkladov: V Kostole sv. Jána Krstiteľa v Modre minulý rok našli pri rutinnom stavebno-historickom výskume fragmenty nástenných malieb. Medzičasom ich bolo aj na iných miestach interiéru odkrytých oveľa viac, dokonca v dvoch ešte stredovekých vrstvách. Dosť na to, aby sa tá hlavná dala rámcovo datovať do 1. polovice 14., fragmenty tej staršej možno ešte k záveru 13. storočia. Pritom k tomuto mestu v Malých Karpatoch sa doposiaľ neviazali žiadne podstatné stredoveké pamiatky a už vôbec nikto by tu nečakal maliarsky cyklus. Kostol v Turni nad Bodvou neďaleko Košíc mal väčšie šťastie: Maľby zo začiatku 15. storočia, ktoré sa svojou kvalitou vzápätí po náleze zaradili medzi najdôležitejšie ukážky maliarstva „krásneho slohu“, sú už takmer zreštaurované. Okrem nich prišlo najmä na východnom Slovensku k radu menších objavov (Veľká Lomnica, Vyšné Repáše alebo Slatvina na Spiši). Skrytý potenciál tohto média ilustruje napokon aj nateraz posledný nález: priamo v katedrále v Nitre reštaurátori odkryli taliansky inšpirované fresky zo 14. storočia...

Optimizmus však nie je namieste. Veľa z týchto nálezov často dlhé roky ostáva len v polohe objavu. Ich rozhodujúca väčšina sa nachádza v malých vidieckych kostoloch s mizivým finančným potenciálom farnosti. Pamiatkové výskumy čakajú na dokončenie, rozsiahle reštaurátorské kampane sú výnimkou a ich zdĺhavé financovanie škodí aj samotnej pamiatke. Neraz musia byť po dokumentácii zakryté novou omietkou.

Nástenné maľby – často zachované vo fragmentoch alebo ťažko čitateľných palimpsestoch viacerých vrstiev či v premaľbách 19. storočia – sa svojou „kontextuálnou povahou“ skôr blížia archeológii. Najmä však sú súčasťou architektúry, a teda aj základné reštaurátorské ošetrenie predpokladá drahé sanácie stien. Tým, že nebývajú exponátmi spektakulárnych výstav (a ak, tak len v podobe dokumentácie v katalógu), mizne mediálny záujem ako aj spoločenské vedomie o ich dôležitosti. Jeho absencia hrá následne prím pri grantových schémach, prednosť dostávajú marketingovo príťažlivejšie projekty/artefakty a špirála (ne)záujmu takto pokračuje.

Kým trh s umením a starožitnosťami pri mobilných druhoch (socha, obraz, fotografia, umelecké remeslo...) generuje akú-takú verejnú pozornosť; monumentálne maliarstvo akoby v spoločnosti nemalo žiadnu advokáciu. Postupná marginalizácia niekedy nanajvýš populárneho média je tak paradoxom nielen kvôli svojmu markantnému formátu. Istá proveniencia, funkčný a neraz aj archívny kontext nástenných malieb sú totiž poznatky, ktoré majú často zásadné dôsledky aj pre mnohé mobilné artefakty. Fresky len majú tú smolu, že sa málokedy môžu stať zbierkovým predmetom alebo – komoditou...